Slovania - Slovensko

- indoeurópsky kmeň

- ich pravlasť bola medzi riekami Visla a Dneper (Poľsko, Ukrajina)

- Slovania sa začali šíriť na 3 strany

1. západná línia - Slováci, Česi, Poliaci

2. východná línia - Rusi, Bielorusi, Ukrajinci

3. južná línia - Chorváti, Slovinci, Srbi, Bulhari

Kmene Slovanov sa živili roľníctvom a chovom dobytka, boli aj zručný remeselníci. Žili v rodových občinách. Počas sťahovania národov sa pohi západným a južným smerom a postupne obsadili celú strednú a juhovýchodnú Európu. V 16. storočí sa Slovania objavujú na území Slovenska. Ich pokojný život narušili kočovný Avari, takmer 250 rokov žili v susedstve. Od jari do jesene sa venovali výbojom, žili kočovným životom, bývali v stanoch a jurtách. Okolo nich budovali opevňovacie násypy - hrinky - sústreďovali tam svoju vojnovú korisť. V zime oberali Slovanov o potraviny, príbytky, ženy.

Slovania sa chránili budovaním opevnených hradísk.

Samova ríša

- 623 - prišiel na územie Slovanov predávať zbrane franský kupec Samo. Postavil sa na čelo Slovanov, ktorým sa podarilo Slovanov poraziť, preto si ho zvolili za kráľa. Na 35 rokov  sa zbavili Avarskej nadvlády.

- 631 - v bitke pri Vogastisburgu popravili aj franského kráľa Dagaberta

- po porážke Avarov franským panovníkom Karolom Veľkým sa na území nad stredným Dunajom začínajú upevňovať 2 kniežatstvá (povodie rieky Morava - Moravské kniežatstvo, a na väčšej časti terajšieho SR Nitrianske kniežatstvo). Prvým známym kniežaťom bol Pribina - hoci nebol kresťan, dal v Nitre postaviť prvý kresťanský kostol (r. 828 - bol vysvätený sarburským biskupom Abialrámom) 

- 833 - Moravské knieža Mojmír dobyl Nitru a vyhnal z nej Pribinu. Pribina získal od Ľudovíta Nemca (panovníka východo-franskej ríše) do léna územie pri Blatonskom jazere (Balaton) a postavil Blatnohrad. Po ňom ho získal Koceľ. 

Pripojením Nitrianskeho kniežatstva Moravskému vznikol štát Naddunajských Slovanov, ktorý historici nazvali Veľká Morava. (Síce Veľkú Moravu nazívali kráľovstvom, bola len federáciou kmeňou - na ich čele boli Vladýkovia) . Mojmíra vystriedal Rastislav. Na stolec sa dostal pomocou Ľudovíta Nemca (istý čas žil na jeho dvore, tam sa spriatelil s jeho synom Karolom. Rastislav po upevnení moci odoprel poslušnosť voči franskému kráľovi, odolal útokom Nemcov (frankov) a rozhodol sa obmedziť vplyv franského duchovenstva na svojom území.

1. požiadal Rím (pápeža) aby mu poslal Vierozvestov , no ten mu odoprel

2. požiadal Bizanského cisára (Michal III.) o to isté - ten mu vyhovel a poslal mu 2 solúnskych bratov Konštantína a Metoda.

Za Rastislavovej vlády sila Veľkej Moravy rástla a Frankovia sa ho snažili zbaviť moci, podarilo sa im to s prispením Rastislavovho synovca Svätopluka.

Svätopluk

- 870-871- ako Veľko Moravský vladár bol Slavomír. Svätopluk získal titul Rex - kráľ - 875

- zomiera v roku 894