Viacslovné pomenovania

a)        ZDRUŽENÉ POMENOVANIA = Pomenúvajú 1 objekt, ale skladajú sa z viacerých slov

             napr.:

  •  Stará mama
  •  Vysoká škola
  •  Svetový rekord
  •  Kamzík tatranský
  •  Národná Rada Slovenskej Republiky
  •  Triedna učiteľka

 

b)      FRAZEOLOGIZMY =  ustálené slovné spojenia (môžu mať niekoľko slov alebo vytvárajú vety)

              napr.:

  •  Vziať nohy na plecia
  •  Byť v niečom namočený
  •  Dať niekoho do starého železa
  •  Postaviť sa na vlastné nohy

-          k ustálených slovných spojeniach patria aj PRÍSLOVIA, POREKADLÁ a PRANOSTIKY

 Zmeny v slovnej zásobe

SZ sa na jednej strane obohacuje novými slovami, na druhej strane postupne klesá frekvencia používanie niektorých slov

Obohacovanie SZ :

a)      Tvorenie slov

b)      Preberanie slov z iných jazykov

c)      Zmena významu slova =) prenášanie pomenovania, napr.: metafora

 

A)     Tvorenie slov

  •  Odvodzovanie

Od základového slova odvodíme nové, pomocou predpony, prípony alebo oboch

napr.: spolužiačka -   Predpona Slovotvorný základ Prípona

 

  •  Skladanie

-          Nové slovo vzniká spojením väčšinou 2 slov, slovotvorných základov

-          napr.: 

                   drevo/rubač, knih/kupec zem/e/guľa, nov/o/vek, kras/o/korčuliar; o,e- spájacia morféma

 

 

  •  Skracovanie

A) Skratky – napr.:, atď., Ing., , používajú sa hovorovej reči skracovaním

B)Značky – liter – L, O2 - kyslík, kilogram - kg

Osobitné postupy :

  • Univerbizácia  - napr.: minerálna voda – minerálka; mobilný telefón - mobil
  • Multiverbizácia – opačný postup ako UNI... používa sa v odbornom a publicistickom štýle

napr.:

         súťaži sa – prebieha súťaž; súhlasiť – dať súhlas

 

  •  Príležitostné slová - vznikajú v umeleckom texte a nie sú súčasťou slovnej zásoby

napr.:

         návidieť

 Preberanie slov z cudzích jazykov

V slovenčine sú slová z :

- Latinčina – slovo kostol, košeľa,…

- Gréčtina – slovo hymna ,…

- Čeština - slovo úvaha,…

- Nemčina – slovo papier, cibuľa,…

- Rumunština – bryndza, bača, fujara,…

- Maďarčina – slovo guláš, langoš,…

- Francúzštiny – slovo parfém, kostým, román,…

- Taliančina – slovo špagety, pizza, opera,…

- Španielština – slovo armáda, tango,…

- Ruština – slovo vzduch ,…

- Poľština – slovo kresliť,…

- Arabčina – slovo alkohol, káva,.…

- Japončiny – karate, kung-fu, kimono, bonsáj,…

- Indiánske jazyky – čokoláda, cigarety,…

- Angličtina – slovo hotdog, víkend, čipsy,…

 

Slová z cudzích jazykov sa po prevzatí môžu prispôsobovať nášmu pravopisu, niektoré úplne (typické slovo džús / juice), niektoré čiastočne a niektoré vôbec (pizza), niektoré slova fungujú v oboch podobách (jazz/džes; show/šou,…)